(Poznámka: Tyranom môže byť muž aj žena, no kvôli zjednodušeniu budem o tyranoch písať v mužskom rode a o obetiach v ženskom.)
Viac ako 50 rokov svojho života som prežila v nevedomosti. Potom som postupne začala odhaľovať niečo, o čom som si myslela, že to existuje len vo filmoch alebo vymyslených príbehoch. Odkryl sa mi úplne nový svet – temný svet skutočného diabolského zla.
Roky som pracovala s ľuďmi, ktorí sa borili s rôznymi závislosťami, ako aj s ich najbližšími. Zblízka som poznala spúšť, akú za sebou necháva závislosť. Videla som zničené životy závislých, ich partnerov, detí a ostatných blízkych. Vedela som, že táto choroba dokáže nielen zabiť závislého, ale aj celkom zmeniť život úplne zdravého človeka, ktorý sa nikdy nijakej drogy nedotkol, a to len preto, lebo žije v blízkosti závislého – napr. jeho manželka sa utrápi na smrť a z jeho nevinných detí, ktoré boli úplne zdravé a plné života, sa po čase stanú psychicky choré bezduché stvorenia. A pritom ich otec vôbec nemusel byť zlý človek, ba naopak – možno bol príliš citlivý, príliš bojazlivý, príliš ubitý a nevedel si s tým rady. Tak pil. Zažila som aj to, ako sa títo nešťastní ľudia dokázali odraziť od dna a svoju závislosť poraziť. Videla som zázraky, kedy sa nešťastné rodiny vydali na cestu uzdravovania a dali sa dokopy – a potom žili nádherné, naplnené životy.
Vnímala som aj ľudskú zlobu, ktorá niekedy nabrala také rozmery, že dokázala druhým zobrať život. Vnímala som, že medzi nami žijú agresívni násilníci, ktorí druhým vedia znepríjemniť život i takí, ktorí druhých dokážu týrať. Vedela som, že po svete chodia aj ľudia, ktorí nie sú dobrí. No stále som netušila, že medzi nami sú ľudia, ktorí sú ešte úplne iní.
Jeden z autorov populárnej série kníh o hraniciach Henry Cloud hovorí, že na svete existujú tri skupiny ľudí – múdri, nerozumní a zlí. Múdri sú tí, ktorí dokážu prijať spätnú väzbu a zo životných lekcií sa vedia poučiť. Nerozumní, naopak, spätnú väzbu neprijímajú a myslia si, že oni chyby nerobia. Ak sa niečo pokazí, tak to bude vina tých druhých. Niekedy im môže pomôcť, keď na vlastnej koži zažijú dôsledky svojich činov. A potom sú tu ešte zlí ľudia. Nie sú to nešťastníci, ktorí to nezvládajú a preto svojmu okoliu ubližujú. Títo ľudia druhým ubližujú preto, lebo to robiť chcú, lebo ich to teší. Títo ľudia túžia druhým škodiť. Robia to zámerne a cielene. Vyhovuje im to a nevidia dôvod, aby to zmenili. Jediné, čo sa dá vo vzťahu k týmto ľuďom robiť, je vyhýbať sa im. Ak to neurobíš, zničia ťa. Doslova.
Táto kniha pojednáva o strete s touto treťou skupinou ľudí. V odborných kruhoch sa o nich hovorí ako o ľuďoch s narcistickou poruchou osobnosti, s antisociálnou poruchou osobnosti, s psychopatickou poruchou osobnosti, machiavelizmom, temnou triádou… Zdá sa, že črty týchto ľudí sa nedajú úplne presne zaškatuľkovať a zaradiť, a preto ich niektorí autori súhrnne označujú ako toxických ľudí. Títo toxickí ľudia môžu svoju toxicitu šíriť zjavne alebo skryte. A práve táto skrytá toxicita je desivo nebezpečná, pretože sa šíri nepozorovane.
Ľudia so skrytou toxicitou sú navonok úplne obyčajní, môžu byť veľmi milí, láskaví, trochu plachí a skromní, môžu vynikať srdečnosťou, úprimným záujmom a ochotou pomáhať. Vyžaruje z nich niečo, čím si ťa dokážu získať. Ich prostá dobrota a záujem spôsobia, že im budeš bezvýhradne dôverovať. Stanú sa ti takí blízki, že im postupne odhalíš celú svoju dušu. Presne takí sú. NAVONOK. A navonok takí aj zostanú. Ak s nimi nadviažeš blízky vzťah, najmä partnerský, bude to len otázka krátkeho času, kedy zažiješ šok – keď sa nikto nebude pozerať, ten milý a láskavý človek, tvoja spriaznená duša, sa zrazu zmení na netvora. Budeš mať pocit, že si sa zbláznila. Nebudeš schopná uveriť, že tvoj dobrosrdečný partner sa zrazu takto zmenil. A čo je horšie, akonáhle prekročí prah domu a vystúpi do verejného priestoru, kde ho vidia iní ľudia, opäť sa zmení na anjela. Budeš mať v sebe neskutočný zmätok, a keď sa ho opýtaš na vysvetlenie, povie ti, že sa ti to len zdá, že si vymýšľaš, že to nie je pravda, že si zrejme veľmi preťažená, že má obavy o tvoje duševné zdravie… A možno bude k tebe znovu opäť nežný a láskavý. Keď sa tento cyklus párkrát zopakuje, začneš o sebe pomaly pochybovať a začneš veriť tomu, že má asi pravdu, hoci v kútiku duše budeš mať stále pocit, že nie si blázon a že to, čo prežívaš, hoci je to neuveriteľné, je skutočné.
Ak si vyrastal v rodine narcistu a siahol si po tejto knihe, zrejme si mal tú smolu, že si sa v rodine stal obetným baránkom. Na rozdiel od svojich súrodencov si bol veľmi vnímavý a citlivý a akonáhle si sa opovážil prejaviť nejaké pochybnosti a odpor, narcista sa proti tebe postavil a zvyšok rodiny mu začal kryť chrbát. Aby nevyšla najavo pravda, ktorú by si mohol odhaliť, urobili z teba pred svetom chudáka s nalomeným duševným zdravím. Stal si sa obetným baránkom. Keby si sa ozval, nikto by ťa nebral vážne, pretože všetci predsa vedia, že dávno nie si celkom v poriadku a úplne to potvrdzujú veci, ktoré sa im snažíš nahovoriť o tom, čo sa deje za dverami vašej rodiny.
Je hrozné, že podľa rôznych štatistík sa väčšina podobných toxických tyranov ukrýva v cirkevných kruhoch a darí sa im tam veľmi dobre. Nanešťastie je väčšina kresťanov dostatočne naivná, aby verila tomu, že keď niekto chodí roky do kostola, robí správne náboženské úkony, používa správny náboženský jazyk, ovláda naspamäť veľa veršov z Biblie a je aktívnym členom cirkevného zboru (môže dokonca patriť medzi jeho čelných predstaviteľov), určite je to kresťan, ktorý žije tak, ako sa má. Ak by niekto z jeho rodiny – partner alebo dieťa – nazbieral dostatok odvahy a odvážil sa niekomu z cirkevných vedúcich povedať niečo o tom, čo sa u nich doma deje, nie len že by mu nikto neveril, ale väčšinou je tento človek považovaný za zradcu, nespokojného rebela, za precitlivelého, labilného, zatvrdnutého, za toho, ktorý chce svojim najbližším ublížiť, a tak sa cirkevní predstavitelia postavia proti nemu a na stranu tyrana. Skúste sa vžiť do situácie takéhoto človeka, ktorý je už veľmi oslabený dlhoročným týraním a teraz mu do chrbta vrazili dýku aj tí, ktorí majú predstavovať tú najvyššiu spravodlivosť – Božiu spravodlivosť. Potom obyčajne vyberú z Biblie verše o tom, že hlavou domácnosti je muž, že žena aj deti sa mu majú podriaďovať alebo že deti majú ctiť svojich rodičov a ak to nerobia, búria sa proti Bohu. Tým si na svoju stranu postavili aj Boha, takže utýraná obeť už nečelí len tyranovi, predstaviteľom cirkvi, ale aj samotnému Bohu. A ak jej obvinenie u niekoho vyvolá pochybnosti, obyčajne to cirkev „napraví“ tým, že všetci sme hriešni, teda ani obeť týrania nie je bez viny a je to vybavené.
Bežný smrteľník, ktorý sa s takýmto toxickým človekom nestretol, vôbec netuší, že takíto ľudia vôbec existujú. Ak o niekom počuje, že je narcis, narcista, pod týmto pojmom si obyčajne predstavuje človeka s vysokým sebavedomím, ktorý sa rád predvádza, potrpí si na svoj výzor, je sebastredný a je to na ňom vidieť. Toto je však celkom skreslená predstava, a to najmä pokiaľ ide o skrytý narcizmus. Títo ľudia vystupujú ako úplný protiklad typicky rozšírenej predstavy o narcizme – vystupujú pokorne až placho, javia sa ako veľmi milí a nápomocní, ústretoví pri riešení problémov, chápajúci, empatickí. Ak takýto človek za zatvorenými dverami roky týral svoju manželku, tá na rozdiel od neho vôbec nebude pôsobiť tak milo, láskavo, chápajúco a nápomocne. Dlhodobé týranie poznačilo jej psychiku, môže mať nalomené aj telesné zdravie a vďaka tomu, že sa celé roky nestretla s pochopením, môže byť zúfalá, podráždená a reagovať s hnevom – na rozdiel od jej toxického partnera, pre ktorého je jeho vonkajší imidž nadovšetko, má vypnuté emócie, preto nemá problém nahodiť milý a chápajúci výraz, jednať naoko celkom pokojne a na dôvažok vyjadrovať veľké znepokojenie v súvislosti s jeho manželkou, ktorá je veľmi labilná a má podlomené duševné aj telesné zdravie. To, že jej to spôsobil on, nikdy neprezradí. Ak sa stane, že manželka naberie odvahu a začne hovoriť pravdu, tyran urobí všetko preto, aby tyranku urobil z nej a on sa bude tváriť ako úbohá obeť. V prípade, že narcista za dverami netýral manželku, ale niektoré zo svojich detí (obyčajne je to tak, že netýra všetky deti, ale vyberie si len jedno – obetného baránka), toto dieťa bude zničené podobným spôsobom. Tragédiou je, že ak toxický človek nesmeruje útok na svoju partnerku, ale na dieťa, partnerka sa často pridá na stranu tyrana a do odporného skrytého týrania obetného baránka sú schopní zatiahnuť celú rodinu. Je potrebné dodať, že obdobné toxické týranie sa môže objavovať aj v iných vzťahoch mimo rodiny, napr. na pracovisku, v priateľských vzťahoch, ale aj vo vzťahoch medzi ľuďmi v cirkvi.
Keď hovoríme o charakteristikách týchto toxických ľudí, môže nás to zmiasť, pretože pravdou je, že jednotlivé charakteristiky sa z času na čas môžu objaviť u každého z nás. Je takmer pravidlom, že ak obeť týrania nazbiera odvahu a začne hovoriť o tom, čo sa deje za zatvorenými dverami, jej poslucháč často reaguje slovami typu „veď aj ja to niekedy robím“ alebo „toto sa aj u nás občas deje“. A je to pravda – každému sa občas stane, že nemá zrovna dobrú náladu alebo že má zlý deň a urobí niečo, čo neskôr ľutuje. Ale nerobí to opakovane, dlhodobo, cielene, premyslene a zámerne. Niektorí dlhodobé týranie prirovnávajú k pomalému postupnému umieraniu v dôsledku tisícov malých drobných nepatrných poranení; obeť pomaly vykrváca. Je to obrovská tragédia. Kľúčom je preto zamerať sa na vzorce toxického správania, nie na jednotlivé incidenty.
Na záver by som ešte chcela spomenúť dobre mienené rady, ktoré obete týrania často počúvajú: „Musíte udržať rodinu kvôli deťom.“ Toto je snáď tá najhoršia tragédia. Deti, ktoré v takýchto rodinách vyrastajú, nemôžu zostať zdravé. Buď ich to zdeptá rovnako ako ich matku a stanú sa z nich žijúce trosky (vždy to, samozrejme, závisí od ich odolnosti), alebo (ak si ich tyran svojimi zvrátenými manipulatívnymi technikami získa na svoju stranu) sa z nich stanú rovnakí či ešte horší tyrani ako je ich otec. A tento krutý cyklus bude pokračovať aj v ďalších generáciách. Preto je nevyhnutné, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách a pomohli obetiam dostať sa do bezpečia.Dobrou správou je, že hoci skryté týranie spôsobuje u obetí obrovské škody na duši aj na tele, ak sa dostanú do bezpečia a poskytneme im potrebnú pomoc a podporu, uzdravenie je reálne. Som nesmierne vďačná za to, že táto kniha prináša takúto dobrú správu obetiam – nie len, že podrobne a zrozumiteľne opisuje všetko, čo súvisí s ich okolnosťami a prežívaním, ale takisto poskytuje veľmi praktický návod na uzdravenie. Mojou túžbou je, aby sa táto kniha dostala do rúk tým, čo zažívajú alebo zažili tento krutý osud, ale aj do rúk všetkých tých, ktorí im môžu pomôcť – ich blízkym, psychológom, psychiatrom, sociálnym pracovníkom, duchovným, poradcom, sudcom, právnikom, učiteľom, členom cirkevných spoločenstiev… aby sa nestávalo to, že kvôli nevedomosti práve tí, ktorí majú obetiam pomáhať, im naopak častokrát veľmi uškodia a postavia sa na stranu páchateľa.